Príbeh o Percym Jacksonovi nás zavedie do sveta starogréckych mýtov a bájí. Kedy a ako ste si k nim vy osobne vytvorili vzťah?
Mytológiu som mal rád už ako chlapec. Keď som mal asi dvanásť rokov, čítal som Pána prsteňov a moja veľmi dobrá pani učiteľka mi povedala, že Tolkienovo dielo vychádza práve z mytológie. Priviedla ma aj ku gréckym a k severským mýtom, ktorých vášnivým čitateľom som sa vtedy stal.
Najradšej mám príbeh hudobníka Orfea, hoci je veľmi smutný. Prebúdza v nás najsilnejšie emócie: lásku, zúfalstvo, pochybnosť, vieru. Orfeus je aj môj najobľúbenejší hrdina, pretože namiesto zbrane používa hudbu. Z bohov je mojím obľúbencom Poseidón, pretože mám rád more.
Dôstojní bohovia by podľa mňa neboli takí zaujímaví. Ich príbehy nás oslovujú práve preto, že sa v bohoch vidíme. Majú všetky naše chyby, aj keď často v prehnanej miere. Nechcel by som, aby boli bohovia iní.
Pred Zlodejom blesku som napísal niekoľko detektívok pre dospelých. Keď som ako spisovateľ začínal, nájsť vydavateľa nebolo jednoduché. So Zlodejom blesku to však už nebol problém. Knihu som písal asi rok a vydavateľa som hľadal iba mesiac, čo je v knižnom svete veľmi krátky čas.
Moja obľúbená postava je Grover, pretože je veľmi vtipný. Navyše sa mu veľmi podobám. V boji s obludami a netvormi by som si nepočínal ako udatný hrdina, ale schovával by som sa v kríkoch.
V Amerike majú motorkári povesť drsných chlapov. A podľa mňa je Arés dosť nekontrolovateľný boh. Rozkazy mu nič nehovoria, takže vojenská uniforma by mu príliš nesedela.
Knihy o Harrym Potterovi mám rád, pretože tiež vychádzajú z mytologického základu. Rowlingová v nich však mieša veľa mýtov a povestí, zatiaľ čo ja sa držím iba antickej mytológie.
Už som spomenul Pána prsteňov. Veľmi rád som mal aj fantasy príbeh Nortona Justera The Phantom Tollboth (po slovensky nevyšiel – pozn. prekl.) a knihu Lev, šatník a čarodejnica od C. S. Lewisa. Keď som bol chlapec, ponuka fantasy kníh nebola taká široká ako dnes.
O hercoch, ktorí by mohli hrať postavy z mojich kníh, nepremýšľam. Moje postavy vyzerajú a konajú tak, ako som si vysníval. Ak by som sa pokúsil napasovať na ne nejakých hercov, nevyhnutne by som tým svoje predstavy obmedzil, a to by som nechcel. Obraz, ktorý si v hlave vytvoríte počas čítania knihy, je vždy lepší ako filmová verzia.
Páčil sa mi, hoci miestami v ňom zveličenie prechádza do paródie. No rád by som pripomenul starý film Iáson a argonauti s animovanými kostlivcami. Má síce príšerné efekty, ale keď som bol malý, pôsobili na mňa veľmi strašidelne.